Využitie introspekcie v kulturistike

Pavol Ferenc, Ivana Čepčeková
Športový edukátor. Ročník VI., č. 2/2013. Nitra: KTVŠ PF UKF, s. 80-83, ISSN 1337-7809.

Klasická kulturistika bola oficiálne uznaná ako nová športová disciplína na kongrese IFBB (International Federation of Bodybuilding and Fitness – Medzinárodná federácia kulturistiky a fitnes) v novembri 2005. Naturálna kulturistika bola oficiálne uznaná ako nová športová disciplína v roku 2012 prijatím v SR medzi uznané športy. Európska medzinárodná federácia INBA Europe (International Natural Bodybuilding Association of Europe – Medzinárodná federácia naturálnej kulturistiky Európy) zastrešuje európske národné športové federácie v naturálnej kulturistike od roku 2011. Klasická aj naturálna kulturistika môže byť odpoveďou na rastúce požiadavky v súťažení zo strany tých mužov, ktorí preferujú na rozdiel od súčasnej kulturistiky menší rozvoj muskulatúry a pridržiavajú sa skôr atletickej, estetickej postavy (Súťažné pravidlá v klasickej kulturistike mužov, 2006; http://www.inbaeurope.eu/).

Tak isto sa domnievame, že klasická, resp. naturálna kulturistika môže byť šancou pre určité „zotavenie“ a dočasné očistenie súťažnej kulturistiky v zmysle miery rozvoja svalovej hmoty u súčasných vrcholových pretekárov. Morfologický rozvoj svalstva v kategóriách športovej vrcholovej kulturistiky totiž už viac rokov vykazuje známky abnormality a neforemnosti. Priestor na ideu zaoberajúcu sa prirodzeným formovaním a tvarovaním tela (čo bol vždy pôvodný zámer kulturistiky) nám dávajú práve tieto nové športové disciplíny patriace pod šport akým je kulturistika.

Introspekcia (sebapozorovanie) je výskumná metóda, výsledkom ktorej sú výpovede skúmanej osoby alebo výskumníka o vlastnom prežívaní a konaní, ktoré boli získané ako výskumný materiál. Možnosť zovšeobecnenia a dôveryhodnosť tohto materiálu závisí od presného dodržiavania pravidiel skúmania (Jandourek, 2001).

Každý športovec viac alebo menej vedome využíva sebapozorovanie ako jeden z prostriedkov zvyšovania športovej výkonnosti či už v niektorej relatívne krátkej etape športovej prípravy v rámci ročného tréningového cyklu, alebo počas celého trvania svojej prípravy. V uvedených prípadoch môžeme hovoriť o tzv. longitudinálnej (dlhodobej) introspekcii, kedy na základe sebapozorovania môže športovec upravovať svoj tréningový proces tak, aby jeho výsledky boli hodnotnejšie. Introspekciou v čase športovej prípravy a počas regenerácie získa športovec väčšiu erudíciu a pocitovosť na jednotlivé etapy športovej prípravy, resp. na samotné tréningové jednotky. Tak k nim, na základe skúseností, môže pristupovať intuitívnejšie. V klasickej a naturálnej kulturistike ide v tomto prípade teda najmä o plánovanie športovej prípravy a o rozčlenenie ročného makrocyklu na jednotlivé mezocykly a mikrocykly.

Nezanedbateľná je aj skutočnosť, že príprava na športový výkon v kulturistike (teda samotný športový tréning) neprebieha nikdy v tom prostredí, kde športovec športový výkon podáva. Tréningové prostredie (spravidla zodpovedajúco vybavená posilňovňa) je dimetrálne odlišné od prostredia, kde kulturista prezentuje svoj súťažný výkon (športová hala a hľadisko pre divákov). Odlišnosť týchto prostredí má na športový výkon kulturistu výrazný vplyv. Zo sveta vrcholovej kulturistiky sú známe prípady, keď sa športovci nechceli zúčastňovať na súťaži v niektorej zo športových hál, pretože v tomto prostredí nikdy nepodali zodpovedajúci výkon. Sociálny aspekt prostredia tu zohráva zásadnú úlohu a viac-menej ovplyvňuje psychiku pretekára. Na základe skúseností z reprezentácie môžeme potvrdiť, že aj my sme sa stretli s podobným fenoménom. Odlišnosť tréningového alebo súťažného prostredia je významným špecifikom športovej kulturistiky. Avšak introspekcia počas pretekov v týchto individuálnych priestoroch a následná úprava tréningového procesu prináša svoje kladné výsledky, v podobe zvýšenej výkonnosti, lepšej formy pretekára a pozitívneho vplyvu na jeho psychiku, ako aj sympatie a empatie zainteresovaného obecenstva v hľadisku.

Obr. 1 Charakter sociálneho prostredia, v ktorom kulturisti trénujú (Ferenc, 2007)
A – prostredie tréningu je obľúbené preto, lebo je tu dobrý tréner
B – prostredie tréningu je obľúbené preto, lebo je tu dobrý kolektív
C – prostredie tréningu je vyhovujúce, lebo posilňovňa je moderne vybavená
D – prostredie tréningu je vyhovujúce (všeobecne)

Obr. 2 Komunikačná trojčlenka podľa (Felix, 1995)
Komunikačná trojčlenka podľa (Felix, 1995)

Športový výkon v kulturistike je založený na esteticko-vizuálnej kontrole vlastného tela (teda svalstva), a to počas ročného makrocyklu. Telo nemožno prestať kontrolovať, pretože športový výkon závisí od proporcionality jednotlivých častí tela a od rozvoja muskulatúry, ktorá musí byť v súlade. Dávame do pozornosti, že skutočne všetky zložky prezentujúce športový výkon súťažiaceho pred zborom rozhodcov musia byť v súlade. Možno teda povedať, že športovým výkonom v kulturistike je telo samotné. O umiestnení kulturistu na súťaži rozhoduje zbor rozhodcov, kde ide o subjektívne hodnotenie, ako je to napríklad v športovej a modernej gymnastike, synchronizovanom plávaní, skokoch do vody, krasokorčuľovaní, alebo pri cvičení súborných zostáv v karate. Exaktne merateľné parametre rozhodovania v súčasnosti stále ešte neexistujú, rozhodcovia prideľujú body na základe ich estetického cítenia a celkového dojmu z postavy súťažiaceho kulturistu, pričom na pódium si vyvolávajú pretekárov v skupinkách v počte troch a piatich.

Obr. 3 Spôsob vyvolávania pretekárov na kulturistickej súťaži (Roubík, 2009)
Spôsob vyvolávania pretekárov na kulturistickej súťaži (Roubík, 2009)

Počas športovej prípravy sa kulturista venuje skutočne celému svojmu telu, ktoré musí byť v rozvoji svalovej hmoty úmerné celku. Túto proporcionalitu musí neustále pozorovať vizuálne a rovnako vyhodnocovať aj svoje pocity pri tréningu a v súťaži. Je to dôležité preto, aby mohol v prípade športových úspechov ďalej pokračovať v rovnakom tréningovom zaťažení, či v prípade neúspechov upravovať svoj stravovací, regeneračný a tréningový režim podľa aktuálnej potreby.

Introspekcia, ktorú sme nazvali longitudinálnou, je teda nevyhnutnou súčasťou športových príprav kulturistov a fitnesiek. Avšak v prípade vrcholových športovcov je jej úloha oveľa významnejšia z viacerých dôvodov:

  1. Segmentácia športovej prípravy v kulturistike je založená na esteticko-vizuálnom kontrolovaní vlastného tela počas celej športovej prípravy na súťaž.
  2. Vrcholoví kulturisti aj napriek tomu, že ich športová príprava prebieha pod vedením trénera, si často sami upravia tréningy tak, aby im lepšie vyhovovali, a to na základe svojich pocitov, ktoré z tréningov majú. Ide o vlastnosť – intuíciu, kde pretekár používa tzv. princíp intuitívneho tréningu, ktorý je už známkou vysokého športového umu v kulturistike. Intuícia súvisí priamo so sebapozorovaním a po približne piatich až siedmych rokoch nadobudnutou schopnosťou tzv. „počuť vnútorné signály“ celého tela.
  3. Každý výkonnostný kulturista svojou športovou prípravou formuje aj svoju osobnosť. Na základe jej výsledkov, má významné možnosti zmien v tréningovom, stravovacom a regeneračnom pláne. Zásadný nutričný program, ktorý je veľmi dôležitou súčasťou športovej prípravy tiež neobchádza tzv. pocitovosť, ktorá vychádza zo sebapozorovania.

Zo záverov výskumov robených v SR v roku 2006 až 2007 vieme, že longitudinálna introspekcia výrazne pomáha kulturistom a fitneskám pozitívne zasahovať do všetkých jednotlivých tréningových etáp ročného makrocyklu ich športových príprav. Mnohí výkonnostní pretekári, po piatich až siedmych rokoch športovej prípravy na súťaže v kulturistike a fitnes pracujú na zvyšovaní svojej výkonnosti a vzhľadu tela vo veľkom rozsahu už len na základe nej.

 

Literatúra
JANDOUREK, J. 2001. Sociologický slovník. Praha: Portál, 286 s. ISBN 80-7178-535-0.
FELIX, K. 1995. Športová komunikácia a metakomunikácia. In Štúdie I. Telesná výchova. Nitra: Pedagogická fakulta VŠPg. s. 53 – 100.
FERENC, P. 2007. Sociálne aspekty športového výkonu v športovej kulturistike : dizertačná práca. Bratislava : UK, 126 s.
ROUBÍK, L. 2009. Grand Prix Ronnie. Dostupné na internete: http://kulturistika.ronnie.cz/c-6208-grand-prix-ronnie-cz-2009-ocima-lukase-roubika.html
Súťažné pravidlá v klasickej kulturistike mužov. 2006. http://www.sakst.sk/.
INBA Europe. 2011-2013. http://www.inbaeurope.eu/

 

Späť k článkom
Trénerka

Ivana Ferenc (Čepčeková) Profesionálna osobná trénerka vo fitnes a kulturistike, inštruktor bosu a cvičenia v tehotenstve, poradca pre športovú výživu, absolventka doktorandského štúdia na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského.

Ivana Ferenc

Fit recepty

Žltá zmes 25 druhov rôzneho korenia známa pod názvom kari, je nielen výborným dochucovadlom, ale obsahuje aj aktívnu zložku, ktorá pomáha ľudom v nekonečnom boji s nadváhou.


Oznamy

 

Posledné pridané články

Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. x