Kulturistika ako pohybová aktivita a jej význam pre telesný rozvoj, fyzickú zdatnosť a duševnú pohodu

Josef Oborný, Ivana Ferenc
Vedecké práce KSSaP [vedecký zborník]. Trnava: KSSaP FSV Univerzity sv. Cyrila a Metoda, 2016, s. 257-269, ISBN 978-80-8105-802-8.

Abstrakt: Dnes je kulturistika veľmi populárna už medzi mládežou. Je dôležité, aby boli všetci priaznivci tohto športu vedení správnym smerom. K tomu, aby sa človek dostal na dobrý chodníček, je potrebný dobrý učiteľ, ktorý mu ho ukáže. Vhodne zvolený osobný tréner, je prvý predpoklad úspechu, ďalej sú to motivácia a vôľa každého z nás. Kulturistika ako pohybová aktivita má významný prínos pre telesný, psychický a estetický vývin jedinca. Tento šport vo veľkej miere prispel k rozvoju poznania v estetike tela, v zákonitostiach v oblasti výživy športovca a v metodike rozvoja sily a svalového objemu.

Kľúčové slová: kulturistika, šport, tréner, pohybová aktivita, motivácia, životný štýl, estetika tela, sebavedomie
 


ÚVOD

Slovo šport pochádza z latinského slova disportare, čo v preklade znamená - zabávať sa. Spočiatku, v antickej kultúre a starovekých civilizáciách bol šport len zábavou ľudí a mal rekreačný charakter (Perútka a kol., 1982). Postupom času sa však pomaly menil, čoho dôkazom je novodobý – moderný šport, ktorý je dnes neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho a sociálneho života ľudí; už nie je len voľnočasovou zábavou, ale predstavuje aj životný štýl, profesionálne zamestnanie a prispieva k vytváraniu nových kultúrnych hodnôt spoločnosti.

Oborný (2015, 139) opisuje súčasný šport „ako kultúrny fenomén v dvoch rovinách. Šport chápeme od 19. až 20. storočia ako integrálnu súčasť všeobecnej ľudskej kultúry, ako všeobecný kultúrny artefakt. Vo väzbe na civilizácie v športe prejavujú reálnu funkčnosť všetky kompatibilné znaky dnes jestvujúcich civilizácií, ktorých príslušníci (v tomto prípade predovšetkým športovci a športoví diváci) sa zúčastňujú veľkých (globálnych) športových podujatí. Druhá rovina tohto nazerania na šport posúva do popredia jeho estetické aspekty“. Prvú rovinu potvrdzujú aj Labudová a Sakáčová (2015), podľa ktorých v športe spolu vo vzájomnej súčinnosti pracujú, ale aj súťažia jednotlivci a skupiny, čím formujú a vytvárajú sociálne väzby v športovej komunite z rôzneho sociálneho prostredia, záujmov a z rôznych oblastí života. Športové súťaže sú preto originálny a jedinečný prínos do spoločenských hodnôt.

Pre 21. storočie je príznačná globalizácia a hektický štýl život ako dôsledok hektickej doby. Tento hektický štýl života však nie je symbolom aktívneho a zdravého štýlu života. To všetko so sebou prináša mnoho možností a šancí na osobné maximá, lenže vo veľmi rýchlom čase a s rizikom nečakaných obetí. Prudké tempo súčasného života môže mať za následok stratu kultúrnej identity jednotlivca, čo z neho spraví len nevýrazného konzumenta. Je dôležité nájsť si priestor na sebareflexiu a zamyslenie sa nad sebou samým. Už Sokrates vedel, že rozumové sebapoznanie opierajúce sa o psychologické pozorovanie samého seba je hlavnou cnosťou ľudskej činnosti. Aj pre kulturistiku platí užitočnosť praktikovania aktívneho zdravia a životného štýlu „ako súčasť dôležitých činností a vzťahov a s nimi spätých praktík smerujúcich k dosiahnutiu plnohodnotného a harmonického stavu medzi fyzickou a duševnou stránkou života“ (Sekot, 2015).
 

História kulturistiky

Ľudské dejiny od nepamäti prinášajú dôkazy o tom, že telesná zdatnosť a sila jedinca boli vždy hodnotené veľmi vysoko. Odolné a silné telo patrilo už v minulosti k ideálom dokonalosti a spoločnosť vyjadrovala príslušnú úctu každému, kto ho mal (Švub, 1997). V antike bol šport spojený s telesnou zdatnosťou, rozvojom pohybových schopností a sily, ktorého vrcholom boli grécke olympijské hry. V tej dobe sa stali symbolom posvätného mieru, ideálom harmonického súladu telesnej i duševnej krásy (kalokagatie) a exhibíciou fyzickej pripravenosti, či sily pre boj o život (Sinn, 2013). Špecializované školy s vyučovaním pohybových činností vznikli až v osvietenstve, ale prvé náznaky posilňovania sa objavili už v období humanizmu a renesancie.

Samotná kulturistika získala popularitu a začala sa presadzovať až koncom 19. storočia, keď jej základy v Anglicku vypracoval Eugen Sandow (Demetrovič a kol., 1988). V roku 1946 vznikla Medzinárodná federácia kulturistiky – International Federation of Bodybuilders (IFBB), o ktorej založenie sa najviac zaslúžili bratia Joe a Ben Weiderovci. Vďaka Arnoldovi Schwarzeneggerovi a majiteľovi časopisu Muscle Mag Robertovi Kennedymu sa stala jedným z najpopulárnejších športov na svete.

V Československu sa kulturistika začala ujímať až v rokoch 1960 – 1964, kde sa o jej rozvoj na Slovensku zaslúžili D. Selinga, J. Mazág, A. Kautnik, R. Pospech, alebo aj D. Filo. Začali sa organizovať prvé súťaže v silových disciplínach, a už v roku 1963 sa konala prvá oficiálna celoštátna československá súťaž v sile, v svalovom rozvoji a vo voľných zostavách. V tom čase sa tiež začala súťaž o putovný pohár časopisu Tréner a cvičiteľ (Perútka a kol., 1982). V roku 1964 vtedajší Ústredný výbor Československého zväzu telesnej výchovy zahrnul kulturistiku medzi športy a v tom istom roku sa v Bratislave konali prvé majstrovstvá v kulturistike na internáte Mladá garda, kde sa výraznou osobou sa stal Juraj Višný. V Spojených štátoch amerických sa presadil Juraj Pipasík, ktorý trénoval aj Sylvestra Stallone. Československo vstúpilo do IFBB v roku 1969. Niekoľkokrát za sebou vyhral celoštátne majstrovstvá Boris Plintovič a v roku 1970 získal titul absolútneho majstra Československa. K vlne úspešných kulturistov prispela aj dvojica Libor Minařík a Jozef Grolmus v 80-tych rokoch 20. storočia. Po Nežnej revolúcii na Slovensku nastal výrazný pokrok a v roku 1993 bola vytvorená Slovenská asociácia kulturistiky a silového trojboja (Ferenc, 2007).

Na Slovensku za významný medzník 21. storočia považujeme tzv. kondičnú kulturistiku, vychádzajúcu od Petra Vonsa z Martina. Na jej základe sa transformovala dnes už známa naturálna kulturistika, ktorá sa v júni 2012 v Bratislave stala športovou disciplínou (Ferenc – Čepčeková, 2013).
 

Kulturistika ako pohybová aktivita

Kulturistika je charakterizovaná ako športové odvetvie zamerané na sústavný a metodický rozvoj svalstva, za účelom upevňovania zdravia, správneho držania tela, ale aj rozvoj sily a kondície (Demetrovič, 1988). Nemožno však zabúdať aj na fakt, že kulturistika má pre človeka špecifickú funkciu estetizácie tela. Tento faktor môže následne viesť i k pozdvihnutiu sebavedomia športovca, keďže práve v tomto športe je práve telo pretekára ukazovateľom jeho športového výkonu. Podľa Ferenca (2007) najviac tento športový výkon závisí od individuálnych rozdielov každého jedinca:

  • Telesná štruktúra – genetická predispozícia, somatotyp[1], svalové proporcie
  • Metabolizmus – energetický metabolizmus, BMR[2], podiel telesného tuku
  • Vôľové a osobnostné vlastnosti – povaha, výchova, sebazaprenie
  • Metodika tréningu a prístup k nemu – cvičenie, tréningové programy, intenzita, vedenie športovej prípravy
  • Sociálne prostredie pre realizovanie športového vývinu – rodinné, športové a pracovné prostredie

Kulturistiku ako športovú disciplínu rozdeľujeme na nesúťažnú, ktorá predstavuje rekreačné cvičenie alebo skôr určitý druh dlhodobého životného štýlu, a súťažnú, kde sa súťaží v amatérskej alebo profesionálnej sfére. Profesionáli súťažia len v dvoch váhových kategóriách (do 96 kg a nad 96 kg) a amatérska kulturistika má športové, klasické aj naturálne odvetvie, v ktorých sa súťaží:

  • vo váhových kategóriách (športová kulturistika)
  • v kategóriách s princípom pomeru výška – váha (klasická a naturálna kulturistika).

Rozhodovanie na súťažiach sa odvíja od 4 faktorov, ktoré musí športový výkon (teda telo) pretekára vykazovať:

  • svalový rozvoj
  • vyváženosť svalového rozvoja
  • vykreslenie
  • a jeho hustota.

Typickým znakom kulturistiky ako športovej disciplíny, čim sa výrazne odlišuje od ostatných športov je rozdielnosť prostredí medzi prípravou športového výkonu a jeho prezentáciou – posilňovňa vs. sála s pódiom (Vigneau, 1998). Tento aspekt rozdielnosti prostredia zohráva veľkú úlohu, pretože môže ovplyvniť psychiku pretekára. Dokonca sa stali aj prípady, keď sa športovci nechceli zúčastniť na súťaži, pretože práve v konkrétnej hale sa im nepodarilo v sezóne predtým podať zodpovedajúci výkon (Ferenc – Čepčeková, 2013).
 

Výhody a význam kulturistiky

Otázkou krásy sa zaoberali už starovekí filozofi, a dnes je estetika samostatným vedným odborom, a jej ústredným záujmom je práve spomínaná krása. Telo predstavuje prostriedok k spojeniu človeka so svetom, čím výrazne ovplyvňuje sebadefinovanie (určuje telesnú identitu ľudstva). Krása ľudského tela je výsledok vrodených dispozícií a kultúrnych i spoločenských vplyvov, ktoré určujú estetické ideály a normy (Fialová, 2006).

Vďaka niektorým vonkajším vplyvom (cvičenie, posilňovanie, kozmetika, plastická chirurgia a iné) je možné ľudské telo premieňať a formovať. Tu si našla uplatnenie aj kulturistika, u ktorej predstavuje telo športovca stredobod záujmu. Každý kulturista si potrpí na vzhľad, má vzťah k svojmu telu, čím má vyriešenú otázku hodnotenia seba samého. Vysoké, alebo primerané sebahodnotenie je v živote podstatné, pretože súvisí so životnou spokojnosťou, nezávislosťou, pozitívnou sociálnou adaptáciou a lepším zvládaním stresových situácii. Každý športovec pozná vzťah svojho tela a seba samého, čo pozitívne vplýva na jeho psychickú stránku osobnosti. Kladné sebahodnotenie nesie so sebou zdravé sebavedomie, na ktoré nadväzuje sebaúcta, ktorá je dôležitým predpokladom duševnej pohody človeka (Ferenc, 2007). Dôraz na vzhľad a svoju postavu by sme mohli považovať za jeden z pozitívnych aspektov tohto športu, pretože to bezpochyby ovplyvňuje sociálne interakcie konkrétneho človeka.

Ako sme už spomínali, nemožno zabúdať na fakt, že fitnes a kulturistika má pre človeka špecifickú estetickú funkciu, vďaka ktorej dokáže športovec zlepšiť svoju postavu a tým podvihnúť svoje sebavedomie. Toto športové odvetvie má bezpochyby prínos aj pre telesný, psychický a estetický vývin jedinca.

Aj napriek niektorým negatívnym javom, ktoré dnes sprevádzajú kulturistiku, nesmieme zabúdať, že tento šport významne prispel k poznaniu zákonitostí v oblasti výživy a v metodike rozvoja sily i svalového objemu. Dodnes má toto športové odvetvie mnoho verných priaznivcov, pre ktorých je práve kulturistika dlhodobým životným štýlom (Ferenc, 2015).
 


CIEĽ, ÚLOHY A METODIKA PRÁCE

Našim cieľom bolo zistiť osobnostné a motivačné vlastnosti respondentov - prečo sa zúčastnili kurzu osobný tréner vo fitnes a kulturistike I. kvalifikačného stupňa, ktoré celoročne organizuje školiace zariadenie s akreditáciou Ministerstva školstva SR s názvom Športové poradenstvo – Inform, s.r.o. Zamerali sme sa predovšetkým na zistenie ich záujmu o fitnes a kulturistiku vhodne stanovenými zatvorenými a polootvorenými otázkami v neštandardizovanom dotazníku. Vďaka tejto metóde sme zisťovali, prečo si budúci tréneri zvolili práve tento šport ako svoje poslanie, či sa konkrétnej praxi chcú venovať aj po skončení školenia, alebo prišli zo zištného dôvodu získania licencie pre administratívne účely. Dotazníková metóda mala veľmi široké uplatnenie v našom výskume. Podľa Lešku (2005) táto opytovacia metóda umožňuje zozbierať v pomerne krátkom čase a s relatívne nízkymi nákladmi množstvo údajov od veľkého počtu ľudí.

Predpokladali sme, že väčšina respondentov sa kurzu zúčastnila zo záujmu o fitnes a kulturistiku, ale nezavrhovali sme aj inú možnosť. Zozbierané dotazníky sme vyhodnocovali prostredníctvom kvalitatívnych a kvantitatívnych matematicko-štatistických metód.

Končeným zámerom našej práce je motivovať ľudí k športu, či už prostredníctvom osobných trénerov (ktorých motivačné vlastnosti stať sa trénerom sme si zaumienili overiť) alebo aj osobnostne motivujúcimi schopnosťami. Chceme, aby sa stala kulturistika, alebo jej ekvivalent fitnes, zdrojom sebarealizácie, profesionalizácie, v súťažnej i nesúťažnej forme náplňou životného štýlu jednotlivcov a šíriteľom dobrého mena pre tento šport.

Výskumný súbor (účastníci vyššie uvedeného kurzu) pozostával z celkového počtu respondentov 77, z ktorých bolo 25 žien a 52 mužov, čím mužské pohlavie malo voči ženskému značnú prevahu, až 68%. Z hľadiska vekovej štruktúry respondentov bola najviac zastúpená veková kategória 21 – 29 rokov (45%), nasledovaná vekovou kategóriou 30 – 35 rokov (23%). Najmenej zastúpení boli účastníci vo veku 46 rokov a viac, z ktorej pochádzali len 4% respondentov. Úlohou všetkých bolo vyplnenie dotazníka, v ktorom nám odpovedali na otázky, na základe ktorých sme dokázali vyhodnotiť ich osobnostné a motivačné vlastnosti účasti na kurze.
 

Tabuľka 1
Charakteristika výskumného súboru podľa pohlavia
(hodnoty v tabuľke predstavujú výskyt konkrétnej kategórie v percentách)

 

Pohlavie

Spolu

Muži

Ženy

Vek

15-20 rokov

12%

0%

8%

21-29 rokov

48%

40%

45%

30-35 rokov

15%

40%

23%

36-45 rokov

19%

20%

19%

46 rokov a viac

6%

0%

4%


 

VÝSLEDKY VÝSKUMU

Zmyslom jednej z otázok v našom dotazníku bolo dozvedieť sa od opýtaných, prečo sa rozhodli stať osobnými trénermi? V uvedenej položke si mohli respondenti vybrať aj viacero odpovedí, pričom vyberali z možností: je to môj životný štýl, je to môj koníček, je to moje zamestnanie, chcem sa naučiť cvičiť, iné. Keďže pomerne veľká časť respondentov označila viacero z ponúkaných možností, tak sme vypočítali percentuálne zastúpenie každej z možností v jednotlivých odpovediach (napríklad odpoveď je to môj koníček sa vyskytla v 31 prípadoch zo 77 možných, preto percentuálne zastúpenie je 31/77 = 40%).

Z Tabuľky 2 vidíme, že jednoznačne najčastejšími dôvodmi pre ktoré sa respondenti rozhodli stať trénermi fitnes a kulturistiky sú položky je to môj životný štýl (73%) a je to môj koníček (40%).

Tabuľka 2
Relatívne početnosti výskytu jednotlivých možností kategorizované podľa pohlavia

Prečo ste sa rozhodli stať sa osobným
trénerom vo fitnes a kulturistike?

pohlavie

Spolu

Muži

Ženy

je to môj životný štýl

73%

72%

73%

je to môj koníček

37%

48%

40%

je to moje zamestnanie

10%

8%

9%

chcem sa naučiť cvičiť

14%

24%

17%

Iné

12%

16%

13%


Takmer tri štvrtiny mužov i žien uvádzajú, že dôvodom prečo sa chcú stať osobným trénerom vo fitnes a kulturistike je to, že je to ich životný štýl, u žien v porovnaní s mužmi je častejšie uvádzaným dôvodom to, že je to ich koníček, resp. že sa chcú naučiť cvičiť. Zároveň platí, že ženy uvádzajú viac dôvodov než muži.

Analogickým spôsobom sme analyzovali odpovede respondentov vzhľadom na vek (pozri Tabuľka 3). Je to môj životný štýl je najčastejšie uvádzaným dôvodom vo vekových kategóriách do 35 rokov, chcem sa naučiť cvičiť je najčastejšie uvádzaným dôvodom vo vekovej kategórii nad 30 rokov, je to môj koníček je pomerne často uvádzaným dôvodom vo veku od 21 do 45 rokov.
 

Tabuľka 3
Relatívne početnosti výskytu jednotlivých možností kategorizované podľa veku

Prečo ste sa rozhodli stať sa osobným
trénerom vo fitnes a kulturistike?

Vek

Spolu

15 - 20 r

21 - 29 r

30 - 35 r

36 - 45 r

> 46 r

je to môj životný štýl

83%

74%

78%

60%

67%

73%

je to môj koníček

0%

37%

39%

73%

0%

40%

je to moje zamestnanie

0%

11%

6%

7%

33%

9%

chcem sa naučiť cvičiť

17%

0%

39%

27%

33%

17%

iné

0%

9%

17%

13%

67%

13%

Spolu

100% (6)

100% (35)

100% (18)

100% (15)

100% (3)

100% (77)


V ďalšej otázke z dotazníka sme sa zaujímali, v akých formách sa naši účastníci kurzu venujú fitnes a kulturistike? Respondenti si mohli vybrať jednu z možností: cvičím sám pre seba, trénujem klientov a známych, cvičím sám pre seba a popri tom trénujem klientov a známych, nevenujem sa fitnes a kulturistike resp. necvičím, iné formy.

Najčastejšie sa vyskytujúcou bola odpoveď cvičím sám pre seba (68%) a druhou najčastejšou bola odpoveď cvičím sám pre seba a popritom trénujem klientov a známych (25%), iba trénovaniu klientov resp. známych sa venuje 5% respondentov.

Kategorizáciou respondentov vzhľadom na pohlavie sme zistili, že ženy vo väčšej miere ako muži cvičia sami pre seba (83% vs. 61%) a naopak muži sa vo väčšej miere venujú trénovaniu klientov resp. známych.
 

Obrázok 1
Kategorizovaný stĺpcový graf odpovedí respondentov na otázku V akých formách sa venujete fitnes a kulturistike podľa pohlavia

Kategorizáciou respondentov vzhľadom na vek (pozri Tabuľka 4) sme zistili, že v každej z vekových kategórií dominuje odpoveď cvičím sám pre seba, ale u starším respondentov (nad 36 rokov) je druhou najčastejšou odpoveď trénujem klientov a známych, kým u mladších respondentov (35 rokov a menej) je to odpoveď cvičím sám pre seba a popri tom trénujem klientov a známych.
 

Tabuľka 4
Relatívne početnosti odpovedí respondentov na otázku V akých formách sa venujete fitnes a kulturistike kategorizované podľa veku výskumnej vzorky

V akých formách sa venujete fitnes a kulturistike?

Vek

Spolu

15 - 20 r

21 - 29 r

30 - 35 r

36 - 45 r

> 46 r

cvičím sám pre seba

50%

67%

67%

80%

67%

68%

trénujem klientov a známych

0%

3%

0%

13%

33%

5%

cvičím sám pre seba a popritom trénujem klientov a známych

50%

27%

33%

7%

0%

25%

nevenujem sa fitnes a kulturistike, necvičím

0%

3%

0%

0%

0%

1%

Spolu

100% (6)

100% (35)

100% (18)

100% (15)

100% (3)

100% (77)


Nasledujúca otázka v dotazníku znela – Ako často trénujete klientov, poprípade známych? Respondenti si mohli vybrať jednu z možností: necvičím, dvakrát do týždňa, trikrát do týždňa, štyrikrát do týždňa, viac ako štyrikrát do týždňa, každý deň.

Najčastejšie sa vyskytujúcimi boli odpovede trikrát do týždňa (28%), štyrikrát do týždňa (24%), viac ako štyrikrát do týždňa (23%). Najmenej častou bola odpoveď necvičím (5%). V prípade žien sa dominuje trénovanie trikrát do týždňa (39%), kým u mužov je situácia iná – približne v rovnakej miere 25% dominuje trénovanie trikrát do týždňa, štyrikrát do týždňa a viac ako štyrikrát do týždňa, teda muži svojich klientov a známych trénujú častejšie ako ženy (pozri Obrázok 2).

Intenzita trénovania klientov u respondentov vo vekových kategóriách 21-29 rokov, 30-35 rokov a 36-45 rokov je veľmi podobná, pričom prevažuje trénovanie viac ako trikrát do týždňa. Na druhej strane u respondentov v kategóriách 15-20 rokov a viac ako 46 rokov sa trénovanie viac ako štyrikrát do týždňa nevyskytuje (pozri Tabuľka 5).
 

Tabuľka 5
Relatívne početnosti odpovedí respondentov na otázku Ako často trénujete klientov, poprípade známych? kategorizované podľa veku výskumnej vzorky

Ako často trénujete klientov, známych?

Vek

Spolu

15 - 20 r

21 - 29 r

30 - 35 r

36 - 45 r

> 46 r

necvičím

17%

3%

6%

7%

0%

5%

dvakrát do týždňa

17%

9%

6%

0%

33%

8%

trikrát do týždňa

17%

21%

35%

33%

67%

28%

štyrikrát do týždňa

50%

24%

12%

33%

0%

24%

viac ako štyrikrát do týždňa

0%

27%

29%

20%

0%

23%

každý deň

0%

15%

12%

7%

0%

11%

Spolu

100% (6)

100% (33)

100% (17)

100% (15)

100% (3)

100% (74)


Obrázok 2
Kategorizovaný stĺpcový graf odpovedí respondentov na otázku Ako často trénujete klientov, poprípade známych? podľa pohlavia

V otázke Fitnes a kulturistika sú pre Vás? si mohli respondenti vybrať jednu z možností: celoživotná perspektíva, určite dlhodobá perspektíva športových aktivít, činnosť, ktorá nadväzuje na moju predchádzajúcu športovú aktivitu a po fitnes a kulturistike možno vyskúšam niečo iné, jedna z mnohých záľub, iné.

Najčastejšie sa vyskytujúcimi boli odpovede celoživotná perspektíva (44%), dlhodobá perspektíva športových aktivít (32%), jedna z mnohých záľub (19%). Najmenej častou bola odpoveď činnosť, ktorá nadväzuje na moju predchádzajúcu športovú aktivitu a po fitnes a kulturistike možno vyskúšam niečo iné (1%). Pre ženy, ktoré sa zúčastnili školení trénerstva je fitnes a kulturistika najmä celoživotná perspektíva (58%), u mužov je to približne v rovnakej miere celoživotná perspektíva (37%) a dlhodobá perspektíva športových aktivít (39%).

Posledná otázka v dotazníku, ktorú sme položili našim respondentom znela, čomu by sa chceli venovať po skončení školenia Osobný tréner vo fitnes a kulturistike? Vypĺňajúci si mohli zvoliť jednu z z možností: trénerstvu, pravidelnému cvičeniu, založím vlastnú školiacu prax, školenia som sa zúčastnil zo zvedavosti, nebudem sa ďalej venovať tejto oblasti, iné.

Respondenti najčastejšie uvádzali, že po skončení školenia by sa chceli venovať pravidelnému cvičeniu (49%), trénerstvu (28%) resp. trénerstvu aj pravidelnému cvičeniu (19%). O založení vlastnej praxe uvažuje 1% z opýtaných.

Zaujímavé je, že ženy by sa vo väčšej miere ako muži rady venovali trénerstvu resp. trénerstvu aj pravidelnému cvičeniu, kým muži by sa v porovnaní so ženami radšej venovali pravidelnému cvičeniu (pozri Obrázok 3).


Obrázok 3
Kategorizovaný stĺpcový graf odpovedí respondentov v položke Čomu by ste sa chceli venovať po skončení školenia „Osobný tréner vo fitnes a kulturistike“? podľa pohlavia

Zaujímavý zistením je fakt, že so zvyšujúcim sa vekom respondentov sa zvyšuje aj záujem v budúcnosti sa venovať pravidelnému cvičeniu, kým v prípade trénerstva je to skôr naopak – čím vyšší je vek, tým menšia je túžba venovať sa trénerstvu.


Tabuľka 6
Relatívne početnosti odpovedí respondentov v položke Čomu by ste sa chceli venovať po skončení školenia „Osobný tréner vo fitnes a kulturistike“? podľa veku výskumnej vzorky

Čomu by ste sa chceli venovať po skončení
školenia "Osobný tréner vo fitnes a kulturistike"?

Vek

Spolu

15 - 20 r

21 - 29 r

30 - 35 r

36 - 45 r

> 46 r

trénerstvu

17%

38%

28%

20%

0%

28%

pravidelnému cvičeniu

33%

47%

50%

53%

67%

49%

založím vlastnú školiacu prax

0%

0%

0%

7%

0%

1%

iné

0%

0%

6%

0%

33%

3%

trénerstvu aj pravidelnému cvičeniu

50%

16%

17%

20%

0%

19%

Spolu

100% (6)

100% (32)

100% (18)

100% (15)

100% (3)

100% (74)


 

DISKUSIA

Na základe našich zistení sme si overili, že vek alebo pohlavie nie je determinujúcim faktorom, ktorý by ovplyvňoval záľubu v kulturistike, alebo tiež nestojí v ceste motivácii osobných trénerov, stať sa šíriteľom učenia tohto športu.

Podľa amerického výskumu, sú muži a ženy venujúci sa kulturistike oveľa viac spokojnejší s vlastným telom ako športovci, ktorých činnosť nie je zameraná na priame budovanie alebo posilnenie svalovej hmoty, ale tiež ľudia s neaktívnym životným štýlom (Pasman – Thompson, 1988).

Podľa Čecháka a Linharta (1986), rovnako ako podľa mnohých iných autorov začal šport v dnešnej spoločnosti vyjadrovať svojráznu životnú orientáciu, špecifický a etický svetonázor ľudí. Predstavuje určitý spôsob života, hodnoty a okrem úsilia o docielenie konkrétnej dokonalosti pokiaľ ide o telesnú zdatnosť, je už v súčasnosti pevne spojený s predstavou nového životného štýlu a hodnôt. Naším cieľom je taká hodnotová orientácia kulturistiky, ktorá bude motivovaná hnutím fair play, v ktorom sa zdôrazňuje priateľstvo, rešpekt k druhým, rešpekt k pravidlám, ovládanie sa či pravdivé sebapoznanie a sebavyjadrenie (Bednář, 2009). Zistenia v našom výskume k týmto hodnotám inklinujú, aj keď neboli predmetom vedeckého výskumu.

Našim výskumom sme potvrdili, že hodnoty kulturistiky a fitnes budú prostredníctvom respondentov šírene správnym spôsobom, keďže vo väčšine prípadov je pre našich budúcich trénerov celoživotnou perspektívou, koníčkom a vyjadruje ich určitý spôsob života. Pre oblasť kulturistiky rovnako ako pre iné športy platí, ako sme napísali už skôr, že šport „ako celok je v mnohých ohľadoch dôsledkom, iniciátorom a rovnako aj prejavom dynamiky života súčasného človeka, dynamiky zmien dnešného sveta (...) Je významným a vplyvným spoločenským a ľudským fenoménom súčasnosti. Stal sa náplňou pracovného i voľného času, stal sa teda profesiou aj zábavou veľkého počtu ľudí“ (Oborný, 2015). Výber športu, zo strany konkrétneho človeka, nie je jednoduchý a mnohokrát primeraný, preto by sme mali dokázať prostredníctvom našich trénerov, že sa pri svojom výbere kulturistiky daný jedinec rozhodol správne.


 

ZÁVER

Súčasťou ustavičného vývoja športu ako celku je aj skutočnosť, že so sebou paralelne ovplyvňuje aj jednotlivé športové disciplíny, do čoho spadá tiež kulturistika. Celkový význam tejto športovej aktivity rovnako ako význam telesnej kultúry vyplýva z podstaty, že je súčasťou života nielen spoločnosti, ale aj jednotlivca. Samotný pohyb je prirodzeným prejavom človeka, má životne dôležitú funkciu, ktorá je základnou podmienkou telesného, ale i duševného zdravia. Pravidelná fyzická aktivita predlžuje život a zvyšuje jeho kvalitu. Na základe tejto skutočnosti, sme veľmi radi za získané výsledky, v ktorých sa ukázalo, že záujem o kulturistiku je u našich respondentov nepredstieraný, čo je výborný osobnostný predpoklad a potenciál, vykonávať svoje poslanie trénera svedomito a správne v duchu zachovania podstaty telesnej kultúry.


 

Literatúra
BEDNÁŘ, M. Pohyb člověka na biodromu. Cesta životem z pohledu (nejen) kinantropologie. 2009. Praha: Karolinum, 2009, 190 s.. ISBN 98-80-246-1665-0.
ČECHÁK, V., LINHART, J. 1986. Sociologie sportu. Praha: Olympia, 1986. 240 s.
ČELIKOVSKÝ, S. a kol. 1986. Kritériá a normy telesnej prípravy a výkonnosti. Praha: Univerzita Karlova, 1986, 440 s.
DEMETROVIČ, E. a kol. 1988. Encyklopedie tělesné kultury (A - O). Praha, Bratislava: Olympia, Šport (koedícia vo vydaní), 1988, 464 s.
FERENC, I. Metamorfózy vo fitnes a kulturistike v 21. storočí. 201 In OBORNÝ, J., ŠTAUD, O., VRTIAKOVÁ, B. (eds.). Kultúrna antropológia a šport. Zborník vedeckých prác. Bratislava: FTVŠ UK, 2015, s. 33 – 41. ISBN 978-80-223-3952-0.
FERENC, P. 2007. Sociálne aspekty športového výkonu v športovej kulturistike. Dizertačná práca. Bratislava: FTVŠ UK, 2007, 126 s.
FERENC, P., ČEPČEKOVÁ, I. 2013. Využitie introspekcie v kulturistike. In Športový edukátor. Nitra: PF UKF, 2013, roč. 6, č. 2, s. 80-83. ISSN 1337-7809.
FIALOVÁ, L. 2006. Moderní body image. Jak se vyrovnat s kultem štíhlého těla. Praha: Grada Publishing, 2006, 92 s. ISBN 80-247-1350-0.
LABUDOVÁ, J., SAKÁČOVÁ, Z. 2015. Kultúrno-spoločenské hodnoty synchronizovaného plávania v kontexte prvých európskych hier. In OBORNÝ, J., ŠTAUD, O., VRTIAKOVÁ, B. (eds.). Kultúrna antropológia a šport. Zborník vedeckých prác. Bratislava: FTVŠ UK, 2015, s. 109-116. ISBN 978-80-223-3952-0.
LEŠKA, D. 2005. Sociológia športu. Bratislava: ICM Agency, 2005, 272 s. ISBN 80-969268-4-5.
OBORNÝ, J. Filozofia a šport. 2015. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015, 158 s. ISBN987-80-223-3659-7.
OBORNÝ, J. Šport a civilizácie. 2015. In OBORNÝ, J., ŠTAUD, O., VRTIAKOVÁ, B. (eds.). Kultúrna antropológia a šport. Zborník vedeckých prác. Bratislava: FTVŠ UK, 2015, s. 125-140. ISBN 978-80-223-3952-0.
OBORNÝ, J., ŠTAUD, O., VRTIAKOVÁ, B. (eds.). Kultúrna antropológia a šport. Zborník vedeckých prác. 2015. Bratislava: FTVŠ UK, 2015, 217 s. ISBN 978-80-223-3952-0.
PASMAN, L. – THOMPSON, J. K. 1988. Body image and eating disturbance in obligatory runners, obligatory weightlifters, and sedentary individuals. In International Journal of Eating Disorders. 1988, vol. 7, no. 1, p. 759-769.
PERÚTKA, J. a kol. 1982. Malá encyklopédia telesnej výchovy a športu. 2. vyd. Bratislava: Obzor, 1982, 728 s.
SEKOT, A. 2015. Pohybové aktivity pohledem sociologie. Brno: Masarykova univerzita, 2015. ISBN 978-80-210-7918-2.
SINN, U. 2003. Olympia. Kult, sport a slavnost v antice. Praha: Epocha, 2003. 120 s. ISBN 80-86328-20-1.
ŠVUB, J. 1997. Historie síly. Pardubice: Svět kulturistiky, 1997, 246 s.
VIGNEAU, F. 1998. Les espaces du sport. Paris: Presse Universitaire de France, 1998, 127 s. ISBN 2-13-049432-3.
VILIKUS, Z. a kol. 2013. Výživa sportovců a sportovní výkon. Praha: Karolinum, 2013, 177 s. ISBN 978-80-246-2064-0.
 

[1] Morfologické znaky a funkčné predpoklady tvaru a zloženia ľudského tela označil W. H. Sheldon ako somatotyp. Na základe metódy stanovenia telesného typu rozdeľuje ľudí na tri základné somatotypy: endomorf (napr. zápasník sumo), mezomorf (napr. kulturista), ektomorf (napr. vytrvalostný bežec) (Vilikus a kol., 2013).

[2] Bazálny metabolizmus – minimálna potreba energie k udržaniu základných životných funkcií (Vilikus a kol., 2013).

Späť k článkom
Trénerka

Ivana Ferenc (Čepčeková) Profesionálna osobná trénerka vo fitnes a kulturistike, inštruktor bosu a cvičenia v tehotenstve, poradca pre športovú výživu, absolventka doktorandského štúdia na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského.

Ivana Ferenc

Fit recepty

Žltá zmes 25 druhov rôzneho korenia známa pod názvom kari, je nielen výborným dochucovadlom, ale obsahuje aj aktívnu zložku, ktorá pomáha ľudom v nekonečnom boji s nadváhou.


Oznamy

 

Posledné pridané články

Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. x