Metamorfózy vo fitnes a kulturistike v 21. storočí

Ivana Ferenc
Kultúrna antropológia a šport [zborník vedeckých prác]. Bratislava: FTVŠ Univerzity Komenského v Bratislave, 2015, s. 33-41, ISBN 978-80-223-3952-0.

Abstrakt: Príspevok k vedeckej konferencii sa zaoberá sociálno-antropologickými metamorfózami v športovej disciplíne ako je fitnes a kulturistika, ktorá so sebou priniesla isté zmeny v porovnaní s minulosťou. Zo začiatku si vysvetlíme, akým spôsobom tento šport spadá pod vedu o človeku, spoločnosti a kultúre - antropológiu, a následne vysvetlíme, akou formou ju budeme skúmať prostredníctvom sociálnej antropológie, ktorej hlavný predmet výskumu predstavuje spoločnosť a jej kultúra.

Cieľom nášho výskumu je zistiť poznatky o premenách fitnes a kulturistiky, ktoré sa oproti minulosti značne prejavili práve v 21. storočí. Na základe uskutočneného výskumu a overených hypotéz vieme, že sa tieto dve športové disciplíny stali novým životným štýlom a globálnym športovým fenoménom množstva ľudí v našej spoločnosti, čím sa stali neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho a sociálneho života určitých sociálnych skupín. Z kulturologickej oblasti skúmania tohto športu, na základe názorov respondentov, môžeme už teraz povedať, že tento nový životný štýl so sebou priniesol nové hodnoty, vývojové tendencie, rozporuplnosti, estetické, etické, psychologické, ale aj sociálne problémy jedincov venujúcich sa fitnes a kulturistike.

Kľúčové slová: sociálna antropológia, metamorfózy, životný štýl, fitnes, kulturistika

 

SOCIÁLNA ANTROPOLÓGIA VO VÄZBE NA FITNES A KULTURISTIKU

Existuje mnoho definícií k vysvetleniu športu ako fenoménu ľudstva, ale my sa prikloníme k prístupu, kde je šport definovaný ako sociálny a kultúrny jav. Tým sa nevylučuje, že môže byť chápaný ako individuálna aktivita bez sociálnych konotácií[1] alebo ako artefakt s výraznými sociálnymi aspektmi.

Šport ako aktivita alebo činnosť sa vyvíjala vo vzájomnom spolužití ľudí počas dlhých rokov s dôrazom na ekonomický, sociálny a kultúrny význam; vzhľadom na túto skutočnosť musí byť jednoznačne sociálnym a kultúrnym fenoménom. Zo sociologického hľadiska sa skúma jeho historická podmienenosť v spoločnosti a ich vzájomný vzťah. Týmto spôsobom sa sociológia snaží o bližšie porozumenie určitej kultúre a tiež o pohľad na šport, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho a sociálneho života ľudstva (Sekot, 2003).

V antickej kultúre a v starovekých civilizáciách bol šport len zábavou ľudí a mal rekreačný charakter (Perútka a kol., 1982). Postupom času sa však pomaly menil, čoho dôkazom je novodobý – moderný šport, ktorý už nie je len voľnočasová zábava, ale predstavuje životný štýl, zamestnanie, alebo nové sociálne a kultúrne hodnoty jednotlivca v celej spoločnosti - na základe týchto skutočností, sa stáva predmetom výskumu sociálnej antropológie[2], rovnako tak aj fitnes a kulturistika, ktorá sa tiež značne pretransformovala oproti minulosti.

 

FITNES A KULTURISTIKA AKO GLOBÁLNY ŠPORTOVÝ FENOMÉN 21. STOROČIA

V mesiaci apríl v roku 2015 sme uskutočnili výskum, v ktorom sme zisťovali intenzívnosť cvičenia alebo trénovania našich respondentov v priebehu jedného týždňa, či sa fitnes a kulturistika stávajú životným štýlom, sociálnym fenoménom, a tiež, či sa toto športové odvetvie v očiach verejnosti zmenilo oproti minulosti. Údaje sme získavali dotazníkovou metódou na školeniach osobných trénerov I. kvalifikačného stupňa vo fitnes a kulturistike, ktoré organizuje školiace zariadenie s akreditáciou MŠVVŠ SR, Športové poradenstvo – INFORM, s.r.o. celoročne.
 

Z analýzy výsledkov sme zistili, že sa fitnes a kulturistika stali životným štýlom našich respondentov a novodobým sociálnym fenoménom. Dôkazom sú pre nás odpovede 78,6 % respondentov, ktorí uviedli, že fitnes a kulturistika je ich životným štýlom. S pomedzi všetkých opýtaných 42,9 % majú toto športové odvetvie aj za svoj koníček. Na tieto odpovede sme pre spresnenie údajov vytvorili nadväzujúcu, bližšie špecifikovanú otázku, v ktorej nám mali respondenti priblížiť, aké miesto zastáva fitnes a kulturistika v ich hodnotovom rebríčku (Obr. č. 1).

Obr. č. 1: Aké miesto zastáva fitnes a kulturistika v hodnotovom rebríčku našich respondentov

Následne sme zisťovali intenzívnosť ich cvičenia a trénovania v priebehu jedného týždňa (Obr. č. 2). Z našich zistení je zrejmé, že sa počet cvičiacich v športovom odvetví ako je fitnes a kulturistika zreteľne zvýšil a zintenzívnil. Svedčia o tom odpovede výskumnej vzorky na otázku, ako často cvičia alebo trénujú svojich klientov. Najviac respondentov 35,7 % odpovedalo, že cvičia alebo trénujú tri krát do týždňa, 21,4% viac ako štyrikrát do týždňa. Ostatní respondenti cvičia alebo trénujú dva krát do týždňa 17,9 %, štyri krát do týždňa 14,3 % alebo aj každý deň 10,7 %.

Obr. č. 2: Intenzívnosť cvičenia alebo trénovania v priebehu jedného týždňa

Aby sme dokázali presnejšie vyhodnotiť výsledky, či naša výskumná vzorka v predošlej otázke preferuje vlastný osobný tréning alebo trénuje prevažne svojich klientov, vytvorili sme nadväzujúcu otázku, v ktorej sa pýtame, v akých formách sa respondenti venujú fitnes a kulturistike (Obr. č. 3).

Obr. č. 3: Formy venovania sa fitnes a kulturistike

Skutočnosť, že sa fitnes a kulturistika značne pretransformovala oproti minulosti nám potvrdzuje 96,4 % respondentov, ktorí odpovedali, že sa toto športové odvetvie zmenilo. Len 3,6 % zastáva názor, že je rovnaké ako kedysi (Obr. č. 4).

Obr. č. 4: Názor verejnosti na otázku metamorfóz fitnes a kulturistiky

V dotazníku sme sa tiež zaujímali, akým spôsobom sa podľa názoru verejnosti premenil tento šport. Najviac viditeľné zmeny, ktoré nastali vo fitnes a kulturistike v 21. storočí uviedli naši respondenti tieto:

  • preferujú sa cvičenia s balančnými pomôckami
  • vznikli nové tréningové metódy a poznatky z výživy a stravovania
  • fitnes a kulturistika sa dostala viac do pozornosti mladých ľudí
  • kulturistika prestala spĺňať svoj pôvodný cieľ – estetika a zdravie (objem na úkor estetiky)
  • trh s výživovými doplnkami ovládol marketing
  • a iné.
     

Záver

Podľa Čecháka a Linharta (1986) začal šport v dnešnej spoločnosti vyjadrovať svojráznu životnú orientáciu, špecifický estetický a etický svetonázor ľudí. Predstavuje určitý spôsob života, hodnoty a okrem úsilia o docielenie konkrétnej dokonalosti pokiaľ ide o telesnú zdatnosť, je už v súčasnosti pevne spojený s predstavou nového životného štýlu a hodnôt.

Rovnako aj v tohtoročnej publikácií Filozofia a šport autor uvádza že: „Šport ako celok je v mnohých ohľadoch dôsledkom, iniciátorom a rovnako aj prejavom dynamiky života súčasného človeka, dynamiky zmien dnešného sveta... Šport je významným a vplyvným spoločenským a ľudským fenoménom súčasnosti. Stal sa náplňou pracovného i voľného času, stal sa teda profesiou aj zábavou veľkého počtu ľudí‟ (Oborný, 2015, str. 10).

Výber športu zo strany konkrétneho človeka nie je vždy jednoduchý a správny, pretože ho ovplyvňuje ho mnoho faktorov. V prípade fitnes, ako relatívne mladej športovej disciplíny, treba zdôrazniť, že už nie je populárne len medzi kulturistami a mládežou, ale pomaly sa stáva novým športovým fenoménom ľudí každého veku.

 

Literatúra
ČECHÁK, V. – LINHART, J. Sociologie sportu. Praha : Olympia, 1986. 240 s.
DEMETROVIČ, E. a kol. Encyklopedie tělesné kultury. A-O. Praha, Bratislava : Olympia, Šport, 1988. 464 s.
FERENC, P. Sociálne aspekty športového výkonu v športovej kulturistike. Dizertačná práca. Bratislava : FTVŠ UK, 2007. 126 s.
FIALOVÁ, L. Moderní body image. Jak se vyrovnat s kultem štíhlého těla. Praha : Grada Publishing, 2006. 92 s. ISBN 80-247-1350-0.
CHOUTKA, M. Sportovní výkon. Praha : Olympia, 1981. 98 s.
MALINA, J. a kol. Antropologický slovník. Brno : CERM, 2009, 304 s. ISBN 9788072045600.
OBORNÝ, J. Filozofia a šport. Bratislava : UK, 2015. 158 s. ISBN 987-80-223-3659-7.
OLIVOVÁ, V. Sport a hry ve starověkém světě. Praha : Artia, 1988, 208 s.
PERÚTKA, J. a kol. Dejiny telesnej kultúry. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1985, 288 s.
PERÚTKA, J. a kol. Malá encyklopédia telesnej výchovy a športu. 2. Vyd. Bratislava : Obzor, 1982, 728 s.
SEKOT, A. Sport a společnost. Brno : Paido, 2003, 191 s. ISBN 80-7315-047-6.
SINN, U. Olympia. Kult, sport a slavnost v antice. Praha : Epocha, 2003. 120 s. ISBN 80-86328-20-1.
SOUKUP, V. Dějiny antropologie. Praha : Karolinum, 2005, 668 s. ISBN 80-246-0337-3.
ŠVUB, J. 1997. Historie síly. Pardubice : Svět kulturistiky, 246 s.
THORNE, G. – EMBLETON, P. Encyklopedie kulturistiky. Pardubice : Svět kulturistiky, 2001. 639 s. ISBN 1-55210-001-4.
VIGNEAU, F.: Les espaces dus port. Paris : Presse Universitaire de France, 1998. 127 s. ISBN 2-13-049432-3.
ZRUBÁK, A. a kol. Fitnis. Bratislava : Univerzita Komenského, 1999, 145 s.
 

[1] Individuálne športovanie je typické pre fitnes a kulturistiku.

[2] Sociálna antropológia je veda zaoberajúca sa výskumom kultúrnych procesov a javov v súvislosti štruktúr ľudských spoločností (Malina a kol., 2009). Študuje vlastnosti človeka, jeho povahu a kultúrnu činnosť v rôznych geografických a klimatických podmienkach. Zaoberá sa vývojom človeka a duchovnej kultúry; skúma problémy spoločenskej organizácie, vývin ľudskej bytosti v súvislosti s vývojom spoločnosti a náboženským systémom. Predovšetkým sa však sústreďuje na skúmanie spoločenských systémov a malých spoločenských skupín (Soukup, 2005).
 

Späť k článkom
Trénerka

Ivana Ferenc (Čepčeková) Profesionálna osobná trénerka vo fitnes a kulturistike, inštruktor bosu a cvičenia v tehotenstve, poradca pre športovú výživu, absolventka doktorandského štúdia na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského.

Ivana Ferenc

Fit recepty

Šampiňóny sú bohaté na vlákninu a esenciálne aminokyseliny. Obsahujú vitamíny B1, B2, D, minerály a tiež množstvo stopových prvkov. 


Oznamy

 

Posledné pridané články

Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. x